Podtitul
Byť,alebo nebyť,
aneb na vakcinačnom fronte nič nové
aneb prelet nad okakaným dvorčekom.
Aj keď nadpis všeličo napovie o obsahu,v skutočnosti autor len použil známy reklamný trik ako ťahák v očakávaní profitu vyjadreného počtom čitateľov a tým aj ovplyvnených makovíc:)
In medias res.
Vekmi overená skúsenosť velí,čím viac vieš,tým viac si schopnejší vyhnúť sa všelijakým rizikám a hrozbám.Inak povedané,čím si informovanejší,tým si múdrejší.Tak by to malo fungovať,lebo je to (vraj)vekmi overené,ale platí to aj pre dnešok a pre dnešného Homa sapiensa?
Presná odpoveď je,nie vždy a nie všade,hoci sa tu priam núka klasické zovšeobecňujúce znevažujúce negatívno-vulgárne hodnotenie stavu,teda že to neplatí ani náhodou a že dnes skôr platí, čím si informovanejší,tým si sprostejší!
Nuž ak sa na veci Homa,teda na jeho tzv.cvrkot pozrieme z vyššej perspektívy,čiže zrakom orla vidíme,že na vakcinačnom fronte nie je nič nové,ba dokonca ak pomyselnú pozorovaciu perspektívu prenesieme ešte vyššie,trebárs kdesi do priestoru vesmírnej stanice,tak je možné smelo tvrdiť,že na celej zemeguľke niet nič nového.
Čo autora oprávňuje vysloviť taký bezprecedentne hriešny mentálny abstrakt?
Ak máte vnútorný pocit,že autorovi čosi kdesi v makovici máta,tak sa skúste zamyslieť,či ten pohľad z vyšších perspektív môže mať kvalitu takpovediac filozofickej povahy,alebo je to len mentálny krčmový grc.
Tak prečo nie je nič nového na vakcinačnom fronte?Lebo informačné toky sú stále rozdelené a niet tej zjednocujúcej sily čo by ich dokázala zjednotiť.A bodka.
A prečo nie je nič nového ani na celej zemeguľke?Lebo niet tej sily,čo by tie homosapiensovské makovice dokázala zjednotiť.A bodka.
Z prvej premisy,vyplýva tá druhá a naopak,no a čas akoby bol pre obe len subjektom relativity.Pretože v makoviciach nie je jednota,tak potom sú informačné toky rozdelené a pretože sú informačné toky rozdelené,tak ani v makoviciach nemôže byť jednota.V čase,mieste a relativite v pomere vplyvu sú až desivo ambivalentne prítomné vždy rovnako a zároveň nerovnako.
Hah,tá jednoduchosť je až zarážajúca v porovnaní so zložitosťou bytia Homa sapiensa.
„Jó milej zlatej,život lidskej je tak složitej,že život samotnýho člověka je proti tomu úplnej hadr“(Josef Švejk)
Tu by už autor mohol v pohode s „filozofovaním“ skončiť a užívať si ďalej plnými dúškami život v materiálnom dostatku,ale vnútorne pociťovaná akási čudne trápna mentálna povinnosť a tiež subjektívne vnímaný nutkavý pocit mentálneho nedostatku v globálnom okolí ho tlačí k vysloveniu príkladov poukazujúcich na správnosť jeho uvažovania a tiež posolstva a či odkazu starého zbrojnoša pre nasledovníkov,tak ako to robili odjakživého jakživa všetci starí a „dobrí“ ťažobou prežitého bytia zgniavení,ale ešte úplne nezlomení zbrojnoši.
Teda byť,či nebyť,to nie je otázka,ale voľba a kto nezvolí správne,má jednoducho smolu.
Tu sú tie avizované príklady.
V prípade vakcinácie a toho,čomu autor hovorí vakcinačná lotéria sa môže stať,že ak má Homo tú smolu a nerozhodne sa správne,tak môže aj nebyť,teda ľudovo povedané zatrepať krpcami v dôsledku nežiadúcich účinkov a to buď okamžite,alebo aj vo vzdialenejšej budúcnosti.
Príklad two.
Pokiaľ sa Homo nerozhodne správne v prípade najcnostnejších po zuby ozbrojených a neohrozených ochrancov bohom daných národne konzervatívne orientovaných dobromyseľníkov,tak tiež môže mať smolu a nebyť,pretože tam,kde sa zbraňami obhajujú „dobré úmysly“,tak tam vždy ide o krk.
Tu je z filozofického uhla pohľadu zaujímavé,že u druhu Homo vždy a pre istotu to zopakujem veľkými VŽDY A VO VŠETKOM ide o dobré úmysly.(tu autor vopred deklaruje ochotu prijať prípadnú oponentskú námietku ohľadom relativity platnosti výroku)
A to je vlastne dôvod,prečo by sme sa nemali volať Homo Sapiens,ale Homo Paradoxis,pokiaľ si uvedomíme ten náš pech,keď sa neustále všetky naše dobré úmysly mnohokrát priam fatálne míňajú vo svojich dôsledkoch.